Tokajské odrody viniča


furmint

Furmint je hlavná tokajská odroda, aj keď jej pôvod nie je známy. Niektoré zdroje uvádzajú, že pochádza z južného Talianska (provincia Formia), odkiaľ ju k nám v 13. stročí priviezli talianski osadníci, ktorí prišli na pozvanie uhorského kráľa Bela IV. Iné prezentujú pôvod v srbsko-chorvátskej provincii Sriem, ktorá je súčasťou Vojvodiny, a tiež v Rumunsku v oblasti Tirnava. Prvá zmienka pestovania Furmintu v Tokaji pochádza z roku 1623. Výborne sa jej darí v hlbokých pôdach bohatých na mineráli, špeciálne na kamenistých pôdach vulkanického pôvodu a na sprašových hlinách. Neznáša však suché piesky, aluviálne štrky a piesky. Má hrubšie žilnaté listy s tromi lalokmi a menšími naznačenými výrezmi, redšie cylindrické strapce s krídelkom alebo bez krídelka. Bobule majú tenké voskovité šupky svetlej zelenkavej farby s hnedými bodkami. Ich dužina obsahuje vyšší podiel muštu. Furmint nie je odolný proti mrazu ani proti vláknitým hubám. V suchších polohách s častými rannými hmlami však poskytuje možnosti botrytických zberov. Staré výsadby Furmintu, vysádzané pred 60 až 80 rokmi, produkujú malé a husté strapce. Z pôvodných klonov sú pestovateľsky a technologicky vzácne Futmint biely, Furmint kučeravý a Furmint zlatý. Ich vína sú koncentrované, s bohatou vôňou a plnou mineralnou chuťou.

Synonymá: Mosler, Zapfner, Šipon, Moslavac

 

lipovina

Lipovina je stará maďarská odroda viniča, ktorá pravdepodobne vznikla prirodzenou cestou ako náhodný semenáč a po Furminte má druhé najväčšie zastúpenie.  Preferuje výhrevné vulkanické pôdy, ale aj hliny v zmesi so zvetranou sprašou. Spoznáme ju podľa veľmi dlhých valcovitých strapcov (častá je dĺžka viac ako 40 cm) s občasným krídelkom. Farba šupiek je zelenožltá, v plnom vyfarbení s hnedými pehami. Na povrchu je viditeľný voskovitý povlak. Dužina pri lisovaní uvoľní dostatok muštu neutrálnej ovocnej, v plnej zrelosti príjemnej sladkej chuti. Bobule Lipoviny podobne ako Furmintu sú náchylné na tvorbu cibéb. List je stredne veľký, zúbkovaný, nepatrne vykrojená čepeľ pripomína tvar listu lipy. Podľa neho odroda dostala aj svoj tradičný názov.

Synonymá: Lindenblätrige, Hárslevelü

 

muskat_zlty

Muškát žltý je jedna z najstarších pôvodných odrôd vo vinohradníckej oblasti Tokaj, kde v súčasnosti zaberá plochu 65 ha. Podľa viacerých zdrojov Muškát žltý poznali a pestovali pôvodní obyvatelia tokajského regiónu v období, keď Rímska ríša dosahovala vrchol rozmachu v Európe. Vo všeobecnosti na pôdu menej náročná odroda poskytuje aj v kamenistých suchších pôdach kvalitné aromatické vína. List je troj- až päťlaločnatý s hladkou stredne veľkou čepeľou a hlbšími štrbinovými výrezmi. Odrode sa darí aj na chudobnejších pieskovcových hlinách, najmä tam, kde má dostatok slnečného svitu. Vyšší koeficient rodivosti ovplyvňuje spôsob vedenia a redukcie úrod. Vysokej kvalite vína vyhovujú zaťaženia do 6000 kilogramov hrozna na hektár, vtedy dosahuje priemernú cukornatosť muštu nad šé kg/hl. Neznáša mrazové polohy, preto sa pestuje vo výšších svahovitých honoch s dobrou vzdušnosťou. Strapce sú stredne veľké, majú cylindricko-kónický tvar a vysokú hustotu nasadených bobúľ. Dozrievať zacínajú koncom septembra. Hrozno napadnuté ušľachtilou vláknitou hubou Borytis cinerea má okrem vyššieho extraktu kyselín a cukrov pomerne koncentrované primárne arómy v dužine, pripomínajúce muškátové až korenisté tóny s medom, okrajovo s náznakom exotického ovocia.

Synonymá: Muškát Lunel, Muscat Blanc, Yellow Muscat

 

Zdroj:  Hronský V.: Sprevodca vínami Slovenska. Bratislava: Slovart 2014